Slovensky English German
header

Kontakt

Prezident klubu
MVDr. Martina Ellerová
Kľučovského 3
949 01 Nitra

+421 905 56 56 12
prezident@bernardin.sk

Sekretár klubu
Ing. Vozár Milan
Pod lesom 16
922 21 Moravany n. Váhom

+421 901 702 806
sekretar@bernardin.sk

Funcionári

skj
fci
wusb chejn
UKK
print

Štandard

 

Pôvod: Švajčiarsko
Dátum publikácie platného originálu štandardu: 29.10.2003 ,
platnosť od 1.4.2004
Využitie: sprievodný, strážny a domáci pes
Klasifikácia FCI: skupina 2 pinče, bradáče
molosoidy, švajčiarske alpské psy a iné rasy.
sekcia 2.2 molosovité typy, horské psy
bez pracovnej skúšky

Krátky historický náčrt:
Na vyvýšenom priesmyku Veľkého Sv. Bernharda vo výške 2469 m.n.m založili mnísi hospic ako útulok pre pocestných a pútnikov. Tam chovali od polovice 17. storočia veľké horské psy za účelom stráženia a ochrany. Existencia takých psov je dokumentovaná obrazom od 1695 a písomne v aktovej poznámke hospicu v roku 1707. Čoskoro sa začali využívať tieto psy ako sprievodné psy a hlavne ako záchranárske psy pre cestujúcich zablúdených v snehu a hmle. Vo veľa jazykoch publikované kroniky o početných záchranách na životoch a ústne podanie vojakov, ktorí v roku 1800 s Napoleonom Bonapartem prekročili priesmyk, rozšírili povesť bernardína, dovtedy nazývaného "Barry - pes" do celej Európy a legendárny Barry sa stal pravzorom záchranárskeho psa. Priami predkovia psa Sv. Bernharda boli v okolí veľmi rozšírené sedliacke psy, ktoré boli vyšľachtené počas málo generácií, podľa daného ideálneho typu do dnešnej podoby. Heinrich Schumacher z Hollingenu pri Berne začal ako prvý v roku 1867 vystavovať svojim psom doklady o pôvode.

Vo februári 1884 bola otvorená "Švajčiarska kniha pôvodu psov" (SHSB); úplne prvý záznam bol bernardín Leon, a ďalších 28 záznamov sa týkalo taktiež bernardínov. 15. marca 1884 bol v Bazileji založený "Švajčiarsky klub Sv. Bernharda". Pri príležitosti medzinárodného kongresu kynológov 2. júna 1887 bol Sv. Bernhard oficiálne uznaný ako švajčiarska psia rasa a rasový štandard bol vyhlásený za záväzný. Odvtedy sa vraví o bernardínovi ako o švajčiarskom národnom psovi.

Všeobecný súhrn príznakov: Existujú dva varianty psa Sv. Bernharda:
* variant krátka srsť
* variant dlhá srsť.

Obidva varianty majú pozoruhodnú veľkosť a vznešený celkový zjav; majú harmonické, mocné, pevné a svalnaté telo s impozantnou hlavou a pozorným výrazom tváre.

Dôležité proporcie:
* žiadaná proporcia kohútik k dĺžke trupu (merané od ramenného kĺbu po tŕň sedacej kosti) - 9:10
* žiadaný pomer kohútik k hĺbke hrudníka: pozri nákres
* celková dĺžka hlavy o ničo väčšia ako tretina kohútika
* vzťah hĺbka tlamy (merané na začiatku tlamy) k dĺžke tlamy tesne pod 2:1
* tlama o niečo dlhšia ako tretina celkovej dĺžky hlavy.

 


Správanie / charakter (osobnosť): V podstate priateľský; temperament pokojný až živý; ostražitý.

Hlava: masívna, impozantná a výrazná

Vrch hlavy:
Lebka: silná, široká, v profile a pri pohľade spredu jemne klenutá; v afekte tvorí úpon uší s vrchom hlavy rovnú čiaru, ktorá po stranách prechádza v jemnom zaoblení do silne vyvinutých lícnych partií. Čelo oproti tlame príkro klesá. Hrboľ na záhlavnej kosti len mierne zvýraznený. Nadočnicové oblúky silne vyvinuté. Na úpone čela začínajúca čelová brázda prebieha stredom vrchnej časti hlavy. Koža čela nad očami tvorí ľahké vrásky, ktoré konvergujú k čelovej brázde; v afekte sú stredne viditeľné, inak sú skôr nenápadné.
Stop: markantne vyznačený

Tvárová časť lebky:
Ňufák: čierny, široký a hranatý; nosné diery dobre otvorené.
Tlama: rovnomerne široká, chrbát nosa rovný, s jemným žliabkom.
Pysky: okraje pyskov čierne pigmentované. Pysky hornej čeľuste silne vyvinuté, napnuté neveľmi prevísajúce, voči nosu tvoriace široký oblúk. Kútik úst ostáva viditeľný.
Čeľusť / zuby: horná a dolná čeľusť silné, široké, rovnako dlhé. Dobre vyvinutý pravidelný a úplný nožnicový alebo kliešťový chrup. Úzko uzatvárajúci predkus bez straty kontaktu rezákov je prípustný. Chýbajúce PM 1 (prvé črenové zuby) a M3 (tretie stoličky) tolerované.
Oči: stredne veľké, tmavohnedé až orechovohnedé, stredne hlboko uložené s priateľským výrazom. Prirodzené, spevnené zovretie viečok žiadúce; malý záhyb s málo viditeľnou spojovkou na spodnom viečku a malý záhyb na hornom viečku sú prípustné. Okraje viečok úplne pigmentované.
Uši: stredne veľké, vysoko a široko nasadené. Ušnice silne vyvinuté. Ušné laloky: pružné, trojuholníkové so zaobleným špicom; zadný okraj ľahko odstávajúci, predný okraj klesá na líca.

Krk: Silný s dostatočnou dĺžkou; hrdlový a krčný lalok stredne vyvinutý.

Telo:
Vo všeobecnosti: Celkový zjav impozantný, harmonický, statný a dobre svalnatý.
Kohútik: dobre vyznačený
Chrbát: široký, silný, pevný; línia chrbta prebieha až k bedrám rovno a horizontálne.
Kríže: dlhé, málo klesajúce, harmonicky prechádzajú do začiatku chvosta.
Hruď: Hrudný kôš stredne hlboký s dobre klenutými rebrami, pritom ale nie súdkovitého tvaru; nie hlbšie ako po lakte.

Chvost: úpon chvosta široký a silný. Chvost dlhý a ťažký, posledný chvostový stavec siaha minimálne až k priehlavkovému kĺbu; v pokoji rovno visiaci alebo v spodnej tretine ohnutý dohora; v stave rozrušenia nosený vyššie.

Končatiny:

Predná noha:
Vo všeobecnosti: Predné laby videné spredu rovné a paralelné, stredne široko postavené.
Plecia: Lopatky šikmo postavené, svalnaté a dobre priliehajúce.
Horné rameno: Dlhšie ako lopatka; uhol medzi lopatkou a horným rameno nie príliš tupý.
Lakeť: priľahlý
Dolné rameno: rovné, silne kostnaté, sucho svalnaté.
Predná stredná stupaj: (zápästie) Spredu videná zvislá v predĺžení dolného ramena; videná zo strany ľahko zahnutá.
Predná laba: široká, so silnými, úzko pri sebe ležiacimi, silne klenutými prstami.

Zadná noha:
Vo všeobecnosti: stredne ohnutá a svalnatá; zadné nohy videné zozadu paralelné, nestojace úzko.
Horné stehno: silné, svalnaté, kyjovito široké.
Kolenný kĺb: dobre vyvinutý, neotočený ani dovnútra ani do vonka.
Predkolenie: šikmo postavené, pomerne dlhé.
Priehlavkový kĺb: ľahko ohnutý, pevný.
Zadná stredná stupaj: (predpätie) videná zozadu rovná a paralelne položená.
Zadná laba: široká, so silnými, úzko pri sebe ležiacimi, silne klenutými prstami.
Vlčí prst: tolerovaný, pokiaľ neobmedzuje pohyb.

Chôdza: harmonický, vystretý priebeh pohybu s dobrým posuvom zo zadných nôh, pričom ostáva chrbát stabilný a pokojný. Predné a zadné laby sa predkladajú priamočiaro.

Ochlpenie:
Srsť:
Variant krátkosrstý: krycia srsť hustá, rovná, priliehajúca a drsná. Spodná srsť dostatočná. Stehná ľahko pokryté, chvost husto ochlpený.
Variant dlhosrstý: stredne dlhá, rovná krycia srsť s dostatočnou podsadou. Tvár a uši krátko ochlpené; nad bokmi a krížami väčšinou trochu zvlnená; predné nohy s "operením"; zadné nohy so silným ochlpením; chvost huňatý.

Farba: základná farba biela s menšími alebo väčšími červenohnedými platňami (platňové psy) až po úplnú červenohnedú pokrývku na chrbte a slabinách (plášťové psy). Roztrhaný kabát (pokrývka prerušená bielou) rovnocenný. Prúdy červenohnedej prípustné. Žltohnedá tolerovaná. Tmavá obruba na hlave vítaná. Nádych čiernej na tele tolerovaný.
Požadované biele znaky: Hruď, laby, špic chvosta, pás na nose, lysina a fľak na šiji.
Vítané znaky: biely golier, symetrická tmavá maska

Veľkosť:
Výška v kohútiku:

najnižšia miera pes: 70 cm
najnižšia miera fena: 65 cm
najvyššia miera pes: 90 cm
najvyššia miera fena: 80 cm
Psy, ktoré prekračujú najvyššiu mieru, nie sú v ich posudku znevýhodnené, kým ich celkový zjav pôsobí harmonicky a preukazujú správnu chôdzu.

Chyby: Každú odchýlku od vymenovaných bodov treba vidieť ako chybu, ktorej posúdenie by malo byť v presnom vzťahu
k stupni odchýlky.
* nedostatočné pohlavné znaky
* neharmonický celkový vzhľad
* vzhľadom k veľkosti príliš krátke nohy (krátkonohosť)
* silné tvorenie vrások na hlave a krku
* príliš krátka alebo dlhá tlama
* do vonka padajúce pysky na spodnej čeľusti
* chýbajúce zuby (okrem PM1 a M3). Malé zuby (špeciálne rezáky)
* mierny predkus
* svetlé oči
* nedostatočné zovretie viečok
* prehnutý a kaprovitý chrbát
* príliš stavané alebo silne klesajúce kríže
* chvost nosený zrolovaný na chrbte
* absencia požadovaných znakov
* krivé alebo silne vytočené predné laby
* príkra, do "O" alebo do “X” zadná laba
* chybná chôdza
* kučeravá srsť
* neúplná alebo chýbajúca pigmentácia ňufáka, okolo nosa, na pyskoch a na viečkach
* chybná základná farba, napr. grošovanie v bielych partiách

Vyraďujúce chyby:
* slabosť osobnosti, agresivita
* podkus, výrazný predkus
* modré oko (sklenené oko)
* ektropium, entropium
   entropium – preliačenie mihalnice, pričom je okraj mihalnice aj s riasami obrátený
   proti oku dovnútra.
   ektropium – vyvrátenie mihalnice, ktorá sa skrútila spojovkovou plochou navonok.
* úplne biela alebo úplne hnedá pokrývka (absencia základnej farby)
* inak sfarbená srsť
* nedosiahnutie minimálnej veľkosti

Psy, ktoré vykazujú fyzické abnormality alebo poruchy v správaní, musia byť diskvalifikované.

Poznámka: samce musia mať zreteľne normálne vyvinuté semenníky, ktoré sú úplne spustené v miešku.

Tento zmenený štandard vstúpi do platnosti od 1. apríla 2004.

Nákres:
Widerristhöhe= kohútik; Brusttiefe= hĺbka hrudníka; Rumpflänge= dĺžka trupu